Keď som sa rozhodla, že začnem prerábať svoj domov, vedela som, že z toho budem robiť veľkú vedu. Že budem všetko dopodrobna plánovať, budem si robiť zoznamy a čakať, kedy konečne dostanem veľký nápad a budem vedieť, čo mám robiť ďalej. Bola som vždy priam posadnutá https://hudba.zoznam.sk/tina/piesen/posadnuta/ plánovaním a toto mi dávalo príležitosť vyblázniť sa tak veľmi, ako to viem urobiť iba ja. Takže, prečo by som do toho nešla?
Bolo to, ako keby som bola dieťa, ktoré práve dostalo obrovskú čokoládu.
Akosi som sa s tým nevedela vyrovnať a nemala som ani len tušenie, kde a odkiaľ začať. Bola som úplne zmagorená všetkým, čo sa okolo mňa deje. Z bytu som mala stavenisko a ja som nevedela či mám skôr riešiť sklenené dvere cena, alebo okná, cez ktoré permanentne fúkalo. Mala som pocit, že na toto už ani môj zoznam nestačí. Vedela som, že to musím premyslieť nejako inak.
Všetko musí byť premyslené a mať svoj presný postup.
Nemohla som predsa začať od okien a pokračovať posteľou alebo čímkoľvek. Vedela som, že musím pokračovať buď od hora dole alebo od strán do stredu. A keďže mi príde vertikálna verzia príliš nudná, bolo mi jasné, že zvolím druhú možnosť. A práve preto som začala riešiť to, čo mi prišlo najviac podstatné. Ukázalo sa, že som si to rozvrhla naozaj veľmi dobre. Načo by mi vôbec bolo kupovať posteľ, keď ešte nemám zafarbené steny? jedine by som tým všetko pokazila.
Nikdy sa nevzdávajte.
Hoci sa aj mne veľa ráz zdalo, že sa to nikdy nedokončí a že to už nemá význam, vždy som sa otrepala a išla som ďalej. Nemohla som to predsa nechať len tak. Takže som sa vždy nakopla, aby som to dokončila. Našťastie, moja vôľa sa nedala len tak zlomiť. A práve preto som to dotiahla až tak ďaleko. Môj bytík je presne podľa mojich predstáv. Takže možno tie moje zápisníky a plánovanie predsa len majú nejaký význam. Nájdete ten svoj aj vy?